Bienále drobnej plastiky Pezinok

 

Prostredie mesta Pezinok bolo mimoriadne ústretové v poskytovaní príležitostí na prezentáciu sochárskej tvorby, či už v podobe čiastkových exteriérových výstav, alebo v komorných prehliadkach sochárskej tvorby výtvarných osobností západoslovenského regiónu, ktoré svojím prínosom logicky presahujú regionálny rozmer. (Štefan Prokop, Alexander Ilečko, Marián Polonský, Emil Venkov a ďalší), ako aj výstavy sochárov Jozefa Jankoviča, Paľa Tótha, Jozefa Sušienku.

 

V úvahách o kurátorskej koncepcii 1. ročníka Bienále plastiky malého formátu bolo potrebné vysporiadať sa s pretrvávajúcou predstavou, že zmysel existencie tohto sochárskeho druhu je devalvovaný okolnosťami, za akých u nás – na rozdiel o okolitých krajín – po neúnosne dlhý čas komorná tvorba živorila a v zotrvačnosti kruhového pohybu množstva autorov pričasto permanentne vegetuje. (Upresňovaniu kurátorského zámeru predchádzali diskusie s profesorom akademickým sochárom Jozefom Jankovičom, čestným predsedom Prípravného komitétu výstavy, ktorému touto cestou ďakujem za nestranné a cenné pripomienky.)

 

Drobná, či komorná plastika tvorí do značnej miery „povinné prostné“ sochárskeho umeleckého prejavu, napriek tomu sa doposiaľ nezakorenila pevne do dramaturgie slovenských galérií výtvarného umenia. Z mapovania súčasného stavu je zrejmé, že drobná plastika a prezentovanie jej súčasných prejavov predstavuje „biele miesto“ vo výstavnej prezentácii súčasnej slovenskej výtvarnej kultúry. Pezinskí usporiadatelia by mohli dopomôcť tomuto „dobre utajenému žánru“ prezentovať sa pred tvárou verejnosti práve prostredníctvom bienále plastiky malého formátu, ktorého prvé dva ročníky už s úspechom realizovali.

 

Hľadanie nového začiatku slovenského komorného sochárstva v dimenziách „plastiky malého formátu“ je spojené s príslušníkmi generácie sochárov, ktorí nastupovali do sfér výtvarného umenia po roku 1990, poznamenaní už realitou novej skúsenosti – revolučnej premeny Vysokej školy výtvarných umení a jej nového pedagogického kolektívu. Prizvaní sú absolventi sochárstva banskobystrickej Akadémie umenia, košickej TU – Fakulty výtvarných umení a pražskej VŠUP so zámerom rozšíriť účasť o autorov z ďalších krajín V4 Ďalšie ročníky Bienále už pozývajú profesionálnych tvorcov prevažne od roku 2000 a neskôr . Predstavujú diela komorného sochárstva z posledných piatich rokov tvorby.

 

Bienále má predpoklady udomácniť sa na výtvarnej scéne a v širšom povedomí kultúrnej verejnosti najmä tým, v čom prichádza s novými podnetmi.

 

Okrem samotnej aktuálnej prezentácie autorov na výstavnej časti podujatia a vydania katalógu je ďalšou dominantou projektu odborné Medzinárodné kolokvium. Jeho prvý ročník za účasti zástupcov z  Maďarska, Poľska a Českej republiky splnil ďalší pôvodný zámer podujatia – nadviazať dialóg medzi tvorcami navzájom, aj širšie – medzi tvorcami a teoretikmi i publicistami. Organizačné prepojenia, ktoré vytvára, dávajú dobrý predpoklad pre konfrontáciu a tvorivú diskusiu, ako aj pre zámer v podujatí cyklicky pokračovať a rozširovať ho smerom k vytvoreniu bázy pre pravidelnú kooperáciu na nadregionálnej a medzinárodnej  úrovni.

 

Význam projektu doplňujú jeho sprievodné podujatia. Vysoký záujem o asistované prehliadky a workshopy v dotyku s výstavou pre predškolskú a školskú mládež potvrdil chápanie významu kvalifikovanej výchovy ku vnímania umenia už od detského veku. Treba oceniť ich konanie mimo galerijných centier.

 

Projekt vytvára kvalitnú príležitosť pre informovanosť širšej verejnosti, nevyhnutné  sprístupňovanie výtvarnej tvorby a napokon i oživenie kultivovaného trhu s umením. V interregionálnom kontexte podporuje prezentáciu sochárskej tvorby mimo hlavných miest, v úzkom spojení s krajinou a prostredím vidieka, čomu v tomto prípade mimoriadne vyhovuje vinárska oblasť Malokarpatskej vínnej cesty.

 

Komplexný charakter projektu a podporuje jeho trvalú udržateľnosť a prepoklady pre rozvoj na nadregionálnej úrovni.

 

Bratislava, máj 2013

Mgr. Ľuba Belohradská, v.r.